Nie je tomu tak dávno, kedy sa začal písať príbeh lenivej peny. Na začiatku 70. rokov hľadala NASA materiál, ktorý by pomáhal astronautom zvládnuť tlak, ktorý sa na ich tela vyvíja preťažením na obežnej dráhe, najmä pri štartoch a pristátiach. V roku 1966 americká vesmírna agentúra vyvinula visko-elastickú pamäťovú penu, ktorá sa vedela dokonale prispôsobiť každému telu. Reagovala na teplotu, dokázala rovnomerne rozložiť telesnú váhu, odľahčila telo a po stlačení sa vrátila do pôvodného tvaru.

V 80. rokoch uvoľnila NASA tento svoj produkt výskumu pre verejnosť. Pracovali na ňom ďalší vedci a zdokonalili materiál natoľko, že sa začal využívať na matrace pre pacientov, ktorí boli dlhodobo chorí alebo trvalo pripútaní na lôžko. Uplynul nejaký ten čas a v roku 2000 bola uvoľnená licencia, ktorá umožňovala využiť pamäťovú penu k masovej výrobe matracov a ďalších produktov na bežné použitie. Ide teda o pomerne nový materiál. Prvá generácia pamäťovej peny bola mnohonásobne testovaná a prejavovala sa ako nestála. Avšak postupne bola vylepšená až natoľko, že dnes sú matrace a anatomické vankúše z lenivej peny dokonale flexibilné. Najnovšie visko-elastické peny majú väčšie póry, čím dochádza k lepšiemu prevzdušneniu. Veľký pokrok nastal aj použitím perforácie peny. Vďaka špeciálnym prierezom sa matrac dokonale odvetráva a neprehrieva sa.

Prečo sa pamäťová pena pýši efektom lenivého vrátenia?

Špecifickým rysom pamäťovej peny je efekt lenivého vrátenia, ktorý zaisťujú oleje, ktoré sa pri výrobe do peny pridávajú. Ich množstvo sa odvíja od objemovej hmotnosti danej visco peny, pretože môže mať rôznu tuhosť. Oleje, práve v závislosti na objemovej hmotnosti, časom postupne vysychajú. Vďaka tomu efekt, pomalého vrátenia sa do pôvodného stavu, nemusí byť po mnohých rokoch užívania rovnaký, ako v prvých rokoch od obstarania matraca.

Pre predstavu, pri matracoch z pamäťovej peny o objemovej hmotnosti 30 kg/m3 vyschnú oleje približne za 5 – 7 rokov. To je i napokon odporúčaná doba, v rámci ktorej by ste si mali z hygienických dôvodov zaobstarať nový matrac. Pri modeloch s objemovou hmotnosťou 50 kg/m3 trvá proces vysychania olejov cca. až 15 rokov, čo zabezpečuje, že daný matrac má požadovaný efekt naozaj dlho.

Pri výrobe matracov sa odporúča používať vrstva lenivej peny na ležiacu plochu o výške max. 7 cm, aby nedochádzalo k prílišnému prehrievaniu tela. Najmenej však aspoň 4 cm, čo je miera zaisťujúca plnú funkčnosť materiálu.

Matrace a anatomické vankúše sú ako prvotný produkt z pamäťovej peny. Čo sa z nej ešte vyrába?

Z lenivej peny sa vyrábajú hlavne matrace, prístelky a anatomické vankúše, lebo sa dokonale prispôsobia tvaru ľudského tela a poskytujú mu dokonalú oporu. Zvlášť užitočné sú tieto matrace v nemocniciach a zariadeniach pre ľudí dlhodobo pripútané na lôžko, keďže sa u nich pomocou týchto matracov obmedzuje tvorba preležanín.

Čoskoro však našla pamäťová pena aj ďalšie uplatnenie. Používa sa ako základný výplňový materiál pre rad čalúnených výrobkov, prípadne slúži ako polstrovanie ochranných prilieb pre cyklistov a ďalších športovcov. Vďaka visko-elastickej pene majú helmy až trikrát väčšiu schopnosť absorbovať nárazy. Ďalšie uplatnenie nachádza aj v prípadne chráničov píšťal pre futbalistov a iných športovcov.